História
Jiaogulan užívali ľudia z horských oblastí južných provincií Číny po celé generácie, vždy ráno pred prácou na posilnenie, povzbudenie a zlepšenie fyzickej kondície, ale tiež každý večer na uvoľnenie a upokojenie. Bol označovaný ako elixír mladosti alebo tiež bylina nesmrteľnosti, keďže ľudia sa tu bežne dožívali veku 100 rokov!!!
Jiaogulan pochádza pôvodne z Číny podľa historických dokumentov aj napriek tomu, že rastie v mnohých ázijských krajinách.
Prvé písomné informácie o Jiaogulane sa datujú do začiatkov dynastie Ming (1368 - 1644 n.l.), keď Zhu Xiao prvý krát popísal túto rastlinu a spolu s náčrtkom sa objavila v knihe "Materia Medica for Famine" z roku 1406. Bola však opísaná len ako divo rastúca jedlá bylina, ktorú je možné jesť počas hladomoru, opísaná zatiaľ bez akýchkoľvek liečivých účinkov. Neskôr, v roku 1578 sa pustil Li Shi Zhen do renovácie herbárov a popisuje Jiaogulan detailne v knihe "Compendium of Materia Medica". Popisuje jeho pozitívne účinky pri liečbe hematúrie, opuchov, pri bolestiach hrdla, horúčke, tumoroch a traume. Toto sú prvé záznamy o použití Jiaogulanu ako liečiva. V neskorších rokoch počas dynastie Qing (1644-1912) postupne pribúdali ďalšie informácie o účinkoch a použití Jiaogulanu. Jeho použitie však ešte nebolo rozšírené po celej Číne, sústredilo sa len na lokálne oblasti, kde rástol divoko.
Z tohto dôvodu nebol Jiaogulan zaradený do farmakopei tradičnej čínskej medicíny. Avšak skúsení lekári Tradičnej Čínskej Medicíny ho skúmali a popísali ako "sladký, jemne nahorklý, zvyšujúci "Yin" a podporujúci "Yang". Rovnako opísali jeho použitie pri infekciách, proti zápalom, na zvýšenie odolnosti organizmu a pod.
Prvý skutočne vedecký výskum prebehol až v roku 1972 vo výskumnom centre kombinovanej tradičnej čínskej medicíny a západnej medicíny v Qu Jing v provincii Yunnan, kde uskutočnili štúdiu na 537 prípadoch chronickej tracheo - bronchitídy. V sedemdesiatich rokoch sa takisto začal Jiaogulan skúmať aj v Japonsku kde sa nazýva "Amachazuru" (sladký popínavý čaj) a jeho liečivé účinky boli objavené ako mnoho veľkých svetových objavov, na jednej strane výskumom ale tiež z veľkej časti pomohla náhoda.
V Japonsku sa totiž začali hľadať náhradné sladidlá ako náhrada cukru. Už mnoho rokov sa používal sacharín avšak japonská vláda zakázala používanie cyklamátu sodného a preto sa začal výskum rôznych rastlín obsahujúcich sladké elementy, ako sú ako Stévia (Stévia cukrová - Stevia rebaudiana) a Amachazuru (Jiaogulan - Gynostemma pentaphyllum).
Dr. Masahiro Nagai, výskumný lekár a v súčasnosti profesor farmakognózie (vedný odbor zaoberajúci sa opisom drog rastlinného a živočíšneho pôvodu; náuka o poznávaní látok, z ktorých sa vyrábajú lieky) na Farmakologickej univerzite v Hoshi o tejto udalosti hovorí:
"Bol som v Národnom Inštitúte Zdravia v spojených štátoch počas rokov 1969 -1971, keď mi Dr. Osama Tanaka profesor fakulty Medicíny v Hirošimskej univerzite poslal požiadavku na dokumenty mojej dizertačnej práce o Stévii, ktorá bola v tom čase predmetom štúdia na Hirošimskej univerzite ako zdroj prírodného sladidla. Po návrate do Japonska som sa pustil do štúdia inej rastliny - Amachazuru, ktorá by tiež mohla byť alternatívnym sladidlom, nakoľko som vedel zo svojich znalostí farmakognózie že obsahuje sladké komponenty."
Počas ďalších 10 rokov výskumu on a jeho tým objavili a pomenovali 82 rôznych saponínov!!! pričom ženšen ich obsahuje len 28. Saponíny sú unikátne látky s jedinečnými vlastnosťami, sú obsiahnuté spravidla v rastlinách ale boli objavené aj v živočíšnej ríši, napr. v hadom jede, v morskej hviezdici a pod. Po svojich vzrušujúcich objavoch sa Dr. Takemoto pustil do nových objavov obrovského potenciálu tejto zázračnej rastliny. Počas laboratórnych výskumov v osemdesiatych rokoch Dr. Takemoto so svojim týmom vykonali viacero experimentov ktoré postupne odhaľovali úžasné liečivé účinky Jiaogulanu. Testy dokázali že Jiaogulan pôsobí na zvýšenie sily, aktivity, zlepšuje výdrž a koncentráciu.
Ďalšie experimenty dokázali jeho účinky pri výskumoch rakoviny, pričom zistili že pôsobí ako inhibítor (spomaľovač) nádorov a tumorov, odstraňuje vedľajšie účinky hormonálnej liečby. Taktiež zistili že pôsobí na posilnenie imunity a to na bunečnej úrovni. Aj keď tieto objavy boli úžasné bol to len začiatok objavovania unikátnych účinkov Jiaogulanu. Podobne tomu bolo aj v Číne kde sa začali robiť štúdie po zisteniach že v malých odľahlých oblastiach a dedinkách regiónov Guangxi, Shicuan a iných regiónoch južnej Číny sa ľudia bežne dožívajú veku 100 rokov!!! a výskyt rakoviny v týchto oblastiach bol až neuveriteľne zriedkavý.
Vedci z Čínskej Akadémie Zdravotníckej Vedy v Pekingu sa pustili do skúmania a študovania týchto regiónov a zistili že vo všetkých týchto oblastiach ľudia pravidelne pijú čaj z Jiaogulanu. Vďaka úžasným predchádzajúcim objavom v Číne a Japonsku sa teda začalo s novými výskumami a bolo vykonané množstvo pokusov a experimentov, ktoré prinášali stále nové výsledky o "zázračných" vlastnostiach tejto rastliny. Vypracovalo sa mnoho postupov pri výrobe liečiv, spôsobov kultivácie a užívania. Bolo publikovaných vyše 300 vedeckých správ a dokumentov o Jiaogulane a jeho saponínoch v popredných čínskych vedeckých publikáciách.
Použitá literatúra
1 - Cheng, J.G., et al. “Investigation of the plant jiaogulan and its nalogous herb, Wulianmei.” Zhong Cao Yao. Chinese. 1990. 21(9): 424.
2 - Li Shi-Zhen (Ming dynasty): Ben Chao Gangu Mu (Compendium of Materia Medica) Vol. 2. People’s Health Publisher. Chinese. 1985. p. 1326.
3 - Wu, Qi-Jun. (Qing dynasty). Zi Wu Ming Shi Tu Kau (Textual Investigation of Herbal Plants) Vol. 2, Shang Wu Publishing House. Chinese. 1957. p. 559.
4 - Qu, Jing and combined research group of Traditional Chinese/Western Medicine, Yunnan. “Study of the therapeutic effects of Chinese herb, jiaogulan in 537 cases of chronic tracheo-bronchitis.” Zhong Chao Yao Tong Xun (Bulletin of Chinese Herbs and Medicines). Chinese. 1972. (2): 24.
5 - Wu, Y.G., et al. (ed), Dictionary of Chinese Materia Medica Vol2, p.1088, Shanghai Science and Technological Publishing House, Shanghai, 1st. ed. Chinese. 1998.
6 - Nagai, Masahiro, et al. “Two Glycosides of a Novel Dammarane Alcohol from Gynostemma pentaphyllum.” Chem. Pharm. Bull. 1981. 29(3): 779-83.
7 - Izawa, Kazuo. Color Encyclopedia of Medicinal Herbs. Jpn. 1998: 458.
8 - Nagai, Masahiro, et al. “Abstracts of Papers.” The 23rd Meeting of the Japanese Society of Pharmacognosy. Jpn. Nov. 1976: 37.
9 - Takemoto, Tsunematsu, et al. Health Before You Know It.-Amachazuru. Eng. Yutaka Nakano Shobo 1984.
10 - Ibid.
11 - Akemoto, Tsunematsu, et al. “Studies of the constituents of Gynostemma pentaphyllum Makino. I. Structures of Gypenosides I-XIV.” Yakugakuzasshi. Jpn. 1983. 103(2): 173-185.
12 - Ergner, Paul. The Healing Power of Ginseng. Prima Publishing. 1996. 107.
13 - Oshikawa, K., et al. “Studies on the constituents of Cucurbitaceae plants. XVIII. On the Saponin constituents of Gynostemma pentaphyllum Makino (13)” Yakugaku Zasshi. Jpn. 1987. 107: 361-366.
14 - Richi, Shigeru, et al. “Saponins of Gynostemma pentaphyllum as tonics.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 626.
15 - Richi, Shigeru, et al. “Saponins of Gynostemma pentaphyllum as neoplasm inhibitors.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 627.
16 - Richi, Shigeru, et al. “Prevention of glucocorticoid side effects by saponins of Gynostemma pentaphyllum.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 625.
17 - Guangxi Ribao (Guangxi Daily Newspaper). Chinese. March 4, 1972.
18 - Wu, Y.G., et al. (ed), Dictionary of Chinese materia Medica Vol 2, p. 1088. Chinese. Shanghai Science and Technological Publishing House, Shanghai, 1st. ed. 1998.
