História
Jiaogulan užívali ľudia z horských oblastí južných provincií Číny po celé generácie, vždy ráno pred prácou na posilnenie, povzbudenie a zlepšenie fyzickej kondície, ale tiež každý večer na uvoľnenie a upokojenie. Bol označovaný ako elixír mladosti alebo tiež bylina nesmrteľnosti, keďže ľudia sa tu bežne dožívali veku 100 rokov!!!
Jiaogulan pochádza pôvodne z Číny podľa historických dokumentov aj napriek tomu, že rastie v mnohých ázijských krajinách.
Prvé písomné informácie o Jiaogulane sa datujú do začiatkov dynastie Ming (1368 - 1644 n.l.), keď Zhu Xiao prvý krát popísal túto rastlinu a spolu s náčrtkom sa objavila v knihe "Materia Medica for Famine" z roku 1406. Bola však opísaná len ako divo rastúca jedlá bylina, ktorú je možné jesť počas hladomoru, opísaná zatiaľ bez akýchkoľvek liečivých účinkov. Neskôr, v roku 1578 sa pustil Li Shi Zhen do renovácie herbárov a popisuje Jiaogulan detailne v knihe "Compendium of Materia Medica". Popisuje jeho pozitívne účinky pri liečbe hematúrie, opuchov, pri bolestiach hrdla, horúčke, tumoroch a traume. Toto sú prvé záznamy o použití Jiaogulanu ako liečiva. V neskorších rokoch počas dynastie Qing (1644-1912) postupne pribúdali ďalšie informácie o účinkoch a použití Jiaogulanu. Jeho použitie však ešte nebolo rozšírené po celej Číne, sústredilo sa len na lokálne oblasti, kde rástol divoko.
Z tohto dôvodu nebol Jiaogulan zaradený do farmakopei tradičnej čínskej medicíny. Avšak skúsení lekári Tradičnej Čínskej Medicíny ho skúmali a popísali ako "sladký, jemne nahorklý, zvyšujúci "Yin" a podporujúci "Yang". Rovnako opísali jeho použitie pri infekciách, proti zápalom, na zvýšenie odolnosti organizmu a pod.
Prvý skutočne vedecký výskum prebehol až v roku 1972 vo výskumnom centre kombinovanej tradičnej čínskej medicíny a západnej medicíny v Qu Jing v provincii Yunnan, kde uskutočnili štúdiu na 537 prípadoch chronickej tracheo - bronchitídy. V sedemdesiatich rokoch sa takisto začal Jiaogulan skúmať aj v Japonsku kde sa nazýva "Amachazuru" (sladký popínavý čaj) a jeho liečivé účinky boli objavené ako mnoho veľkých svetových objavov, na jednej strane výskumom ale tiež z veľkej časti pomohla náhoda.
V Japonsku sa totiž začali hľadať náhradné sladidlá ako náhrada cukru. Už mnoho rokov sa používal sacharín avšak japonská vláda zakázala používanie cyklamátu sodného a preto sa začal výskum rôznych rastlín obsahujúcich sladké elementy, ako sú ako Stévia (Stévia cukrová - Stevia rebaudiana) a Amachazuru (Jiaogulan - Gynostemma pentaphyllum).
Dr. Masahiro Nagai, výskumný lekár a v súčasnosti profesor farmakognózie (vedný odbor zaoberajúci sa opisom drog rastlinného a živočíšneho pôvodu; náuka o poznávaní látok, z ktorých sa vyrábajú lieky) na Farmakologickej univerzite v Hoshi o tejto udalosti hovorí:
"Bol som v Národnom Inštitúte Zdravia v spojených štátoch počas rokov 1969 -1971, keď mi Dr. Osama Tanaka profesor fakulty Medicíny v Hirošimskej univerzite poslal požiadavku na dokumenty mojej dizertačnej práce o Stévii, ktorá bola v tom čase predmetom štúdia na Hirošimskej univerzite ako zdroj prírodného sladidla. Po návrate do Japonska som sa pustil do štúdia inej rastliny - Amachazuru, ktorá by tiež mohla byť alternatívnym sladidlom, nakoľko som vedel zo svojich znalostí farmakognózie že obsahuje sladké komponenty."
Po prvej analýze týchto komponentov ostal Dr. Nagai úplne ohromený, keď vedecký svet prvý krát zistil, že niektoré z týchto komponentov sú identické s komponentmi v Žen-šene (Panax ginseng), ktorý je absolútne nepríbuzný Jiaogulanu. Svoje objavy predniesol na 23 stretnutí Japonskej Spoločnosti Farmakognózie v roku 1976 v Hirošime. Po tomto stretnutí už nebol vedený žiadny výskum Jiaogulanu kvôli jeho vlastnostiam ako alternatívneho sladidla, ale len ako liečiva. V tej dobe viedol iný vedec Dr. Tsunematsu Takemoto výskum liečby rakoviny, pričom sa špecializoval na liečivé rastliny. Študoval účinky exotického ovocia z Kene z rodu Cucurbitaceae, ktoré bolo známe ako ovocie dlhovekosti. Po neúspešnej výskumnej ceste do Keni sa oboznámil z výsledkami ktoré boli urobené pri výskume Jiaogulanu a okamžite sa pustil do vlastného štúdia a skúmania tejto rastliny, ktorá patrí do rovnakého rodu Cucurbitaceae ako jeho predošlé "ovocie dlhovekosti". Jeho zistenia boli ešte prekvapujúcejšie ako očakával. Objavil látky zvané saponíny ktoré majú obrovské liečivé účinky. Dr. Takemoto zistil že Jiaogulan obsahuje 4 saponíny totožné s tými, ktoré obsahuje Ženšen a tiež obsahuje 17 ďalších saponínov ktoré sú im podobné.
Počas ďalších 10 rokov výskumu on a jeho tým objavili a pomenovali 82 rôznych saponínov!!! pričom ženšen ich obsahuje len 28. Saponíny sú unikátne látky s jedinečnými vlastnosťami, sú obsiahnuté spravidla v rastlinách ale boli objavené aj v živočíšnej ríši, napr. v hadom jede, v morskej hviezdici a pod. Po svojich vzrušujúcich objavoch sa Dr. Takemoto pustil do nových objavov obrovského potenciálu tejto zázračnej rastliny. Počas laboratórnych výskumov v osemdesiatych rokoch Dr. Takemoto so svojim týmom vykonali viacero experimentov ktoré postupne odhaľovali úžasné liečivé účinky Jiaogulanu. Testy dokázali že Jiaogulan pôsobí na zvýšenie sily, aktivity, zlepšuje výdrž a koncentráciu.
Ďalšie experimenty dokázali jeho účinky pri výskumoch rakoviny, pričom zistili že pôsobí ako inhibítor (spomaľovač) nádorov a tumorov, odstraňuje vedľajšie účinky hormonálnej liečby. Taktiež zistili že pôsobí na posilnenie imunity a to na bunečnej úrovni. Aj keď tieto objavy boli úžasné bol to len začiatok objavovania unikátnych účinkov Jiaogulanu. Podobne tomu bolo aj v Číne kde sa začali robiť štúdie po zisteniach že v malých odľahlých oblastiach a dedinkách regiónov Guangxi, Shicuan a iných regiónoch južnej Číny sa ľudia bežne dožívajú veku 100 rokov!!! a výskyt rakoviny v týchto oblastiach bol až neuveriteľne zriedkavý.
Vedci z Čínskej Akadémie Zdravotníckej Vedy v Pekingu sa pustili do skúmania a študovania týchto regiónov a zistili že vo všetkých týchto oblastiach ľudia pravidelne pijú čaj z Jiaogulanu. Vďaka úžasným predchádzajúcim objavom v Číne a Japonsku sa teda začalo s novými výskumami a bolo vykonané množstvo pokusov a experimentov, ktoré prinášali stále nové výsledky o "zázračných" vlastnostiach tejto rastliny. Vypracovalo sa mnoho postupov pri výrobe liečiv, spôsobov kultivácie a užívania. Bolo publikovaných vyše 300 vedeckých správ a dokumentov o Jiaogulane a jeho saponínoch v popredných čínskych vedeckých publikáciách.
Použitá literatúra
1 - Cheng, J.G., et al. “Investigation of the plant jiaogulan and its nalogous herb, Wulianmei.” Zhong Cao Yao. Chinese. 1990. 21(9): 424.
2 - Li Shi-Zhen (Ming dynasty): Ben Chao Gangu Mu (Compendium of Materia Medica) Vol. 2. People’s Health Publisher. Chinese. 1985. p. 1326.
3 - Wu, Qi-Jun. (Qing dynasty). Zi Wu Ming Shi Tu Kau (Textual Investigation of Herbal Plants) Vol. 2, Shang Wu Publishing House. Chinese. 1957. p. 559.
4 - Qu, Jing and combined research group of Traditional Chinese/Western Medicine, Yunnan. “Study of the therapeutic effects of Chinese herb, jiaogulan in 537 cases of chronic tracheo-bronchitis.” Zhong Chao Yao Tong Xun (Bulletin of Chinese Herbs and Medicines). Chinese. 1972. (2): 24.
5 - Wu, Y.G., et al. (ed), Dictionary of Chinese Materia Medica Vol2, p.1088, Shanghai Science and Technological Publishing House, Shanghai, 1st. ed. Chinese. 1998.
6 - Nagai, Masahiro, et al. “Two Glycosides of a Novel Dammarane Alcohol from Gynostemma pentaphyllum.” Chem. Pharm. Bull. 1981. 29(3): 779-83.
7 - Izawa, Kazuo. Color Encyclopedia of Medicinal Herbs. Jpn. 1998: 458.
8 - Nagai, Masahiro, et al. “Abstracts of Papers.” The 23rd Meeting of the Japanese Society of Pharmacognosy. Jpn. Nov. 1976: 37.
9 - Takemoto, Tsunematsu, et al. Health Before You Know It.-Amachazuru. Eng. Yutaka Nakano Shobo 1984.
10 - Ibid.
11 - Akemoto, Tsunematsu, et al. “Studies of the constituents of Gynostemma pentaphyllum Makino. I. Structures of Gypenosides I-XIV.” Yakugakuzasshi. Jpn. 1983. 103(2): 173-185.
12 - Ergner, Paul. The Healing Power of Ginseng. Prima Publishing. 1996. 107.
13 - Oshikawa, K., et al. “Studies on the constituents of Cucurbitaceae plants. XVIII. On the Saponin constituents of Gynostemma pentaphyllum Makino (13)” Yakugaku Zasshi. Jpn. 1987. 107: 361-366.
14 - Richi, Shigeru, et al. “Saponins of Gynostemma pentaphyllum as tonics.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 626.
15 - Richi, Shigeru, et al. “Saponins of Gynostemma pentaphyllum as neoplasm inhibitors.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 627.
16 - Richi, Shigeru, et al. “Prevention of glucocorticoid side effects by saponins of Gynostemma pentaphyllum.” Kokai Tokkyo Koho. Jpn. 1985. 60(105): 625.
17 - Guangxi Ribao (Guangxi Daily Newspaper). Chinese. March 4, 1972.
18 - Wu, Y.G., et al. (ed), Dictionary of Chinese materia Medica Vol 2, p. 1088. Chinese. Shanghai Science and Technological Publishing House, Shanghai, 1st. ed. 1998.